Ako deti naučiť, aby v budúcnosti neverili hoaxom?

Rozvinuté kritické myslenie je základom pre zaujatie postojov k situáciám a získaným informáciám. Začína sa rozvíjať prvými otázkami a problémami, s ktorými sa deti stretávajú. Už deťom totiž môžeme klásť správne otázky a nechať ich riešiť pre nich problémové úlohy tak, že podporíme budúci vývoj ich kritického myslenia. Ako inak na to ísť v prvých rokoch života, ak nie hrou?

Jednou zo základných vlastností ľudí je zvedavosť. Každý človek je prirodzene zvedavý, snaží sa odhaľovať neznáme a spoznávať nové veci. Túto vlastnosť môžeme najčastejšie a najľahšie vidieť u detí. Postupne sa však zvedavosť vytráca, často aj preto, že informácie v školách sú často deťom servírované automaticky bez ďalšieho samostatného bádania zo strany detí a žiakov. A to je chyba.

Čo je to kritické myslenie?

Jednoducho povedané, je to schopnosť efektívne pracovať so svojím rozumom a logikou. Kritické myslenie v školskej terminológii hovorí o súbore zručností, ktoré je potrebné rozvíjať - interpretácia, analýza, dedukcia, hodnotenie, vysvetlenie a samoregulácia. Ide teda o vytvorenie si vlastného názoru na základe získaných vedomostí, poznatkov a skúseností nielen svojich, ale aj iných ľudí. Už je asi jasné, že práve tento druh myslenia priamo súvisí s tým, do akej miery veríme či neveríme hoaxom tak často kolujúcim na internete.

Etapy vývoja kritického myslenia

Kritické myslenie má štyri etapy vývoja.
Reflexívne hodnotenie je celkové, globálne hodnotenie (názor) na základe prvého dojmu. Toto je typické pre predškolský vek.
Kriteriálne hodnotenie už pracuje pri vytváraní názoru s využívaním kritérií, začína sa objavovať v mladšom školskom veku.
Treťou fázou vývoja kritického myslenia je zvažovanie váh kritérií, teda že si vytvárame hierarchiu jednotlivých kritérií a volíme si v nich priority. Takéto myslenie sa objavuje v staršom školskom veku a u adolescentov.
Posledným štádiom je argumentácia, ktorá sa síce objavuje vo všetkých spomínaných etapách, ale v tejto poslednej je typické práve dokazovanie, diskutovanie a ponúkanie či prijímanie kompromisov.
Zvládnutím týchto štádií sme sa naučili konštruktívne riešiť problémy ale aj to, ako vyhodnocovať informácie, ich pravdivosť a relevantnosť.

Aké sú dôsledky absencie kritického myslenia?

Nedostatočne rozvinuté kritické myslenie má závažné dôsledky nielen vo vzdelávacom procese, ale najmä v našom bežnom každodennom živote. Spôsobuje nesprávne rozhodnutia, či už pri voľbe nášho povolania, alebo pri výbere životného partnera. Nedostatočné vyhodnocovanie rozličných informácií a absencia argumentácie založenej na faktoch spôsobuje napríklad aj to, že ľudia veria hoaxom a sú ľahšie manipulovateľnými. Náš vzdelávací systém bol dlhé roky postavený na pasívnom prijímaní informácií, a tak majú slovenskí učitelia pred sebou úlohu hľadať spôsoby a metódy výučby, ktoré by podporili práve kritické myslenie žiakov. Je to v podstate nevyhnutnosť, ak chceme, aby sme podskočili dopredu v rebríčku vzdelanosti v porovnaní s inými krajinami sveta.

Ako podporiť kritické myslenie u detí?

Nechajte sa deti voľne hrať

Schopnosť kriticky myslieť sa stáva už aj u detí jednou z ich kľúčových schopností. Ak ich chcete v rozvoji kritického myslenia čo najviac podporiť, rozhodne nechajte hru dieťaťa jeho hlavnou činnosťou. Hra totiž zanecháva pozoruhodné zmeny v psychike dieťaťa a buduje elementárne základy riešenia problémov, teda kritického myslenia.

Najviac priestoru nechajte voľnej hre. Čo to znamená? Je to hra postavená najmä na fantázii dieťaťa, bez pravidiel. Tie určujú najmä fyzikálne vlastnosti a všeobecné zákonitosti ako gravitácia, hmotnosť a vlastnosti telies, rýchlosť a podobne. Typickým príkladom voľnej hry je voľné stavanie z kociek alebo iných predmetov rozličných materiálov, tvarov a veľkostí.

Nechajte deti robiť chyby a nereagujte na ne hneď

Ďalším dôležitým krokom k podpore kritického myslenia u detí je to, že nebudeme na dieťa a najmä jeho omyly reagovať okamžite. Nechávajme priestor aj na porozumenie dôsledkov nesprávnych rozhodnutí, prípadne skúsme na otázky dieťaťa odpovedať inou otázkou, ktorá ho privedie k požadovanej informácii. Ideálne sú tieť hry, ktoré obsahujú kontrolu riešení úloh. Deti si tak samostatne overia svoje zručnosti bez dohľadu a hodnotenia dospelej osoby. O takomto druhu hry a jej bebefitoch sme písali napríklad v tomto článku.

Učte deti zaujať postoj a argumenatovať

Vhodnými aktivitami sú napríklad obrázkové príbehy na kartách či v detských knihách, ktoré podporujú u detí premýšľanie a zaujatie postoja k nejakej situácii. Napríklad pri detskej knihe Filoména už nechce byť viac korytnačka môžete viesť s deťmi dialóg na tému, či je v poriadku za každú cenu túžiť po tom, čo majú iní okolo nás. To isté je nádherne opísané v príbehu Oslík Ferdinand, ktorý nie a nie pochopiť, že oslík nemôže byť koňom. 

Veľmi nápomocné budú aj obrázkové kartičky, ktoré učia deti navrhovať vlastné riešenia a správne argumentovať. Hra Ako to vyriešiš je plná obrázkov so situáciami, ktoré môžu predstavovať nejaký problém.

Napríklad stratená hračka na ceste, chorá babička, chlapec uviaznutý v konároch stromu a iné. Deti majú priraďovaním kariet s osobami, predmetmi či činnosťami odpovedať na jednoduché otázky „Ako by si vyriešil túto situáciu? Čo by si urobil? Zavolal by si na pomoc mamu, otca, lekára, policajtku? Čo by si potreboval použiť? Rebrík, lekárničku, dáždnik alebo baterku? "

Využite detské konfikty v ich prospech

Deti pri kontakte s kamarátmi občas vstupujú do svojich prvých konfliktov. „Tak to bolo!" "Nie, vidím to úplne inak!" Kto má pravdu? Každý vnímame udalosti z vlastnej perspektívy. To môže viesť k nedorozumeniam aj u detí. Vysvetľovaním vzájomných konfliktov a názorov deti napredujú v argumentácii.

Súbor obrázkových kariet Ako to vnímaš obsahuje 6 príbehov so situáciami, ktoré deti a dospelí vnímajú rozdielne. Napríklad sú tu dvaja žiaci, ktorí chcú vyhrať preteky či mama, ktorá dovolila svojej dcére ísť neskoršie večer do kina a ktorú unavená čakala dlho do noci, lebo sa nevrátila v dohodnutom čase.

Príbehy opisujú reálne situácie, v ktorých sa môžu deti ocitnúť a odrážajú dva rozdielne spôsoby vnímania situácie. Porozumenie nastane len v prípade, ak sa obidve strany navzájom vypočujú a snažia sa navzájom pochopiť.

Pri vysvetľovaní sa učia deti vysvetľovať svoje konanie či pohľad na vec. Prípadne sa učia stáť si za svojím názorom a pochopiť, že porozumenie druhého názoru nemusí znamenať súhlas. Hra s kartičkami môže viesť k zaujímavým rozhovorom, obzvlášť ak každý vníma len ten svoj pohľad.

Deti sú občas súčasťou konfliktných alebo inak náročných či dokonca nebezpečných situácií, ktoré ich môžu zneistiť, vystrašiť alebo dokonca spôsobiť paniku. Nie vždy je počas takýchto situácií po ruke dospelá osoba, ktorá by pomohla dieťaťu aspoň radou. 

Príbehové karty s názvom Problémy a riešenia učia deti analyzovať situácie a kritické momenty v ich živote, a tiež aj to, že je dôležitejšie najprv premýšľať a až potom konať. Pochopia tiež, že rozličné reakcie na situáciu vedú k rozličným riešeniam problému. Vzhľadom na témy karty odporúčame pre deti od 7-8 rokov.

Rozvíjajte u detí logické myslenie

Rozvíjajte u detí zručnosti, ktoré bude potrebovať pri riešení problémových úloh. Patrí sem najmä logické myslenie, analýza a syntéza a dedukcia. Najlepšie je tieto zručnosti rozvíjať vzdelávacími hrami. Poslúžia na to hry, v ktorých sa dieťa snaží umiestniť kúsky skladačky na správne miesta. Typickým príkladom je vkladanie dielov rozličných farieb a tvarov do vyrezaných otvorov, kedy dieťa rieši svoje prvé "problémové" úlohy.

Logické myslenie u detí od 3 rokov rozvíjajte špeciálnymi hrami, ktoré využívajú jednoduché kritériá na stavanie častí do celku.

Hrajte sa spoločenské hry a hry s kontrolou riešení

Spoločenské hry sú výborné pre oddych a zábavu, a zároveň sú plné príležitostí pre logické myslenie detí. Deti si musia vypracovať stratégiu a plán ako vyhrať nad súperom.

Druhou možnosťou sú hry, pri ktorých síce deti nepotrebujú súpera a k výsledku sa dopracujú vlastným úsilím. Tu je dôležitá autokorekcia, teda overenie svojho riešenia. Jednou z takýchto hier je hra Zvieratká v pyžame, v ktorej podľa predlohy deti kombinujú zvieratá, farby a vzory.

Kritické myslenie predstavuje systematickú zvedavosť a otvorenú myseľ. A k tomu majú deti najbližšie. Preto je veľmi prospešné podporovať ich zvedavosť a pracovať s ňou ako s cenným pokladom vďaka ktorému raz z našich detí vyrastú kriticky mysliace bytosti.